Obec sa spomína už od r. 1212. Koncom 12. stor. sa tu usídlili Križovníci Božieho hrobu. Mali tu kláštor, jediný svojho druhu na Slovensku. Po r. 1313 sa presídlili do Lendaku. Od 13. stor. sa tu využívalo refugiálne a strážne výšinné hradisko. V polovici 15. stor. tu bola bratrícka posádka, pevnosť a sídlo J. Talafúsa.
Čítajte viac...
Obec, písomná zmienka z r. 1333, patrila panstvu Lipovec, v r. 1410 panstvu Čičava a Skrabské. V 19. stor. tu boli liehovar a miestne kúpele na liečbu reumatických chorôb, v 2. svetovej vojne boli zničené. Liečivý prameň. Kostol gréckokatolícky, barokovo-klasicistický z r. 1794, kostol rímskokatolícky, secesný s novogotickými prvkami z r. 1940.
Čítajte viac...
Chránený areál, vyhlásený v r. 1990, výmera 0,76 ha. Ochrana typického suchomilného a teplomilného trávnatého spoločenstva bradlového pásma s veľkým výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín.
Obec vznikla zlúčením obcí Kecerovské Kostoľany a Kecerovské Pekľany. Kecerovské Kostoľany ako staršia osada sa uvádza až v 16. – 17. stor., keď mala právo krajinských trhov, v r. 1780 právo až 4 trhov. V obci stará vozáreň premenená na hostinec. Kecerovské Pekľany ako osada sa spomína od r. 1320.
Čítajte viac...
Obec sa spomína v r. 1332 – 1335, patrila Perényiovcom, neskôr panstvu Trebišov. Kostol evanjelický, klasicistický z konca 18. stor., rozšírený v 19. stor. Pôsobisko Jána Hlavíka (1805 – 1862), zberateľa ľudových piesní a Jonáša Záborského (1820 – 1876), spisovateľa. Na cintoríne sú drevené stĺpové náhrobníky s polokruhovými končistými a rozoklanými hlavicami, zdobené vruborezom a zúbkovaním. Kyslá minerálna voda.
Čítajte viac...